Skúšanie materiálov a zvarov ultrazvukom
Vnútorné chyby rozmerných výkovkov či polotovarov, ktoré nie je možné prežarovať sa zisťujú pomocou skúšania ultrazvukom. V súčasnosti táto metóda zhŕňa nielen kovové materiály alebo aj tie nekovové, či kompozitné. Je využitie je hlavne v oblasti tlakových zariadení, výstavbe produktovodov, automobilovom a leteckom priemysle.
Touto metódou sa zisťujú plošné a objemové chyby, ako sú bubliny, póry, neprevarené časti, atď… Čo sa týka plošných chýb sú to najmä trhliny, zdvojenia, póry, zhluky pórov a pod.
Umožňuje aj zistenie hrúbky materiálu, či úbytku materiálu vplyvom korózie, abrázie, či kavitácie. V rámci tejto metódy sa využíva prechod ultrazvukového vlnenia pružným homogénnym materiálom. Keď vlnenie prechádza materiálom, dochádza k zmenšovaniu jeho intenzity a amplitúdy kmitov. Pri náraze vlnenia na rozhranie dvoch prostredí, príde k odrazu a lomu vlnenia. Základom väčšiny týchto techník je meranie ultrazvukovej energie, ktorá prejde materiálom.
Aj keď existujú pokročilé metódy techník skúšania, ako aj zobrazovania, nie je pri ultrazvukovom skúšaní možnosť získať verný obraz chýb, ktorý by ukazoval skutočnosť. Dôvodom je to, že reálne chyby materiálu majú často menšie rozmery ako priemer samotného ultrazvukového zväzku. Ak sa ultrazvuk používa na zisťovanie materiálových chýb, potom jeho frekvencia nesmie byť volená ľubovoľne. Voliť by sa mala tak, aby zistené chyby predstavovali prekážku v šírení vlnenia. To úzko súvisí s citlivosťou kontroly. Veľkosť zistených prirodzených chýb pomocou odrazovej metódy sa vyhodnocuje pomocou umelých chýb alebo mierok, ktoré sa umiestňujú tak aby boli v rovnakej vzdialenosti ako chyba prirodzená.
Výhodou skúšania ultrazvukom je jej ekonomičnosť. Za nevýhodu sa považuje skutočnosť, že hodnotenie rozmerov malých chýb je nutné vyjadrovať náhradnou veľkosťou